PATRIK KUVA

Rodinný dom zo 70-tych rokov je ukážkou postupne meniacich sa požiadavok na bývanie. Rekonštrukcia je príkladom veľmi častej požiadavky investora, vlastniaceho predimenzovaný rodinný dom s uzavretou, nevariabilnou dispozíciou bez náväznosti na okolie, po väčšom a lepšom obytnom priestore pomocou jednoduchých úprav. 

Priestor determinovaný obvodovým murivom je opticky zväčšený pomocou rozmernejších okenných otvorov a otvorením schodiska, ktoré sa zároveň stáva aj nosným priestorom. Ponúka výhľad do celého priestoru domu ale hlavne do okolitej krajiny. Spolu s krbom tak tvorí nové jadro obytnej časti domu. Krb je doplený sedením, ktoré naväzuje na sedenie v oknách a tak celý priestor získava obytnejší charakter. Pôvodné poddimenzované zádverie je nahradené jednoduchou prístavbnou, ktorá zároveň akcentuje funkciu vstupu a odľahčuje ťažko a masívne pôsobiacu pôvodnú hmotu objektu. Nízka svetlá výška je vizuálne potlačená pomocou použitia vertikálnych drevených lamiel v interiéri, v exteriéri je naopak vertikalita potlačená pomocou horizontálneho dreveného obkladu. Touto rekonštrukciou s požiadavkou väčšieho obytného priestoru rodinný dom okrem toho získal pridanú hodnotu vo forme prepojenia dennej časti so záhradou, náväznosť na krajinu vo forme výhľadov a pomocou jednoduchých fasádnych zásahov aspoň čiastočne humanizoval svoje okolie.